Kameň na kameni. Taká bola situácia okolo ďalšieho napájadla, ktoré sme objavili v buši. Nebolo jasné, či zvieratá v okolí čakajú na možnosť sa napiť, či už pili alebo odchádzajú bez dúška vody. Blízko vody totiž spal samotársky lev. Určite nebol veľmi obľúbený.
Nosorožec dvojrohý si však z neho veľa nerobil. Pokojne prišiel k vode a napil sa.
Potom odstúpil od vody. Zdalo sa, že odíde preč. Na moje šťastie si to ale rozmyslel. Znova sa otočil k vode a vkročil do jazierka.
Vrteľ sa dookola. Očividne si hľadal miesto, kde sa zvalí.
Prichytil som sa, že si len tak pre seba mrmlem: Ľahni si! Ľahni si!
Najprv chodil po plytkej vode opatrne ale potom začal prednými nohami vykopávať vodu na spodnú stranu hrubého krku. Ochladzoval sa.
Konečne si sadol.
Hneď na to aj ľahol:
Hneď sa však postavil a presunul sa na nové miesto. Možno ho na citlivé miesta tlačil nejaký šuter pod vodou.
Tam sa zvalil znovu. Namočil si ľavý bok a potom už len rovno ležal.
Asi mu stačilo kúpania a tak vyšiel z vody. Nečakali sme čo bude ďalej a pokračovali sme v ceste.
Pre mňa to bol výnimočný zážitok. Vždy, keď mám možnosť pozorovať nosorožce, prenesie ma to do "Jurského parku ". Vtedy kráčali po savanách podobné rohaté ozruty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára