Z národného parku ETOSHA sme pokračovali do národného parku NAMIB-NAUKLUFT. Išli sme dva dni a museli sme prejsť okolo tisíc killometrov. Spali sme v pobrežnom meste Swakopmund. Scenérie jednej z najstaršich púští boli úchvatné. Prechádzali sme polopúšťami, pieskovými dunami, skalnatými náhornými plošinami a priesmykmi vysokých hôr. Čas od času sme križovali vyschnuté korytá roky netečúcich riek. Jedenkrát nás prekvapili drobné jazerá priamo medzi dunami. Popri ceste sa nám príslušníci miestmych etník pokúšali predať rôzne doma vyrobené výrobky. Prekročil som obratník Kozorožca. To všetko preto aby sme sa dostali k bránam ikonickej púštnej oblasti s červeným pieskom. Extrémne
sucho je spôsobené dvoma dôvodmi. Prvý je, že východné vetry z Indického oceánu
strácajú svoju vlhkosť pri prechode cez Dračie hory. Druhým dôvodom je, že
prevládajúce juhozápadné vetry ochladzuje Benguelský prúd a vytvára pevninový
prúd studeného vzduchu, ktorý sa stretáva s teplejším a ľahším vzduchom z
povrchu. Táto inverzia zabraňuje klasickému stúpaniu chladného a vlhkého
vzduchu a nevytvárajú sa oblaky.
Zopár šialencov to skúšalo bicyklami. Tristo metrov za nimi ale išiel sprievodný voz.
ženy kmeňa Herrero.
Ženy a muži kmeňa Himba.
Plameniak ružový
Ženy a muži nášho kmeňa.
Solitaire motorest
Prehľad úhrnných ročných zrážok v miestnej púšti.
Sesriem canyon
Konečne červené duny na obzore
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára