Keď sa sprievodca a vodič nášho kamiónu Gabriel zdôveril, že by chcel vidieť Leoparda ako svoje osobné "totemové" zviera, bol som spokojný. Snáď urobí všetko preto aby tomu tak bolo. Zároveň sa nás všetkých opýtal čo si od návštevy NP Etosha sľubujeme a čo by sme chceli vidieť. Odpovedal som mu nemenej náročne. Biele slony. Len sa pousmial. O deň a pol neskôr sme už mierili k bráne národného parku a čakalo nás posledné napájadlo. Už zdiaľky bolo vidieť biele obry savany. Bolo ich päť. Dospelé samce. Mohutné hlavy a kly. Bolo vidieť, že inak samotárske samce sa tiež stretli po nejakej dobe. Približovali sa opatrne. Postávali. Kývali hlavami. Pokročili bližšie. Keď sa stretli jemne sa dotýkali a hlboko bručali. Potom spolu prišli až k vode. Napájadlo sa skladalo z dvoch častí. Hore bolo drobné jazierko s "pitnou" vodou. Tam spôsobne ponárali choboty a pili čerstvú vodu. Pod ním bolo väčšie rozbahnené. Minerálna kaša v ňom bola šedá. Slony sa ňou celý postriekali a boli tiež bežne šedý. Časom. Keď sa slnko oprelo do ich obrovských tiel. Vyschli. Stal sa zázrak a obeleli.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára