Rád si pozriem dobrý športový zápas, v ktorom ide o veľa a tvrdosť v ňom mi neprekáža. Noriky ma v tomto smere dokonalo uspokojili. Milovníci koni hovoria o svojich miláčikoch ako o ušľachtilých zvieratách. Po tom čo som videl na Veľkej Lúke si dovolím konštatovať, že muránske Noriky sú ušľachtilé snáď len tvarom tela. Určite nie je ušľachtilý ich charakter alebo povaha. V podpásovom boji "muža proti mužovi" používali všetky dostupné konské zbrane. Zuby a kopytá vedia byť pekne nebezpečné. Kosti, svaly, koža a srsť týchto koní sú síce silné a hrubé ale stisk zubatej konskej papule alebo kop kopytom rovno medzi oči dával zabrať aj týmto silným zvieratám. Na ospravedlnenie dodávam, že podpásové chvaty a hmaty používali všetky kone bez rozdielu. Rovnako ako u ľudí, sprvoti sa súboje javili ako hry. Po určitej dobe však jeden z hráčov použil zuby za pomyselnou hranicou a súboj sa zvrhol na bolestivú bitku. Kone sa zúrivo hrýzli do jemnej kože na krku a papule. Ďalej do slabín a do citlivých šliach na predných a zadných nohách tesne nad kopytom. Keď sa porazený v tomto mikrosúboji snažil z boja utiecť, víťaz sa ho v zbesilej jazde snažil ešte doraziť ranou do citlivého miesta. Utekajúci mu neostával nič dlžný a snažil sa ho kopom zadnými kopytami zasiahnuť priamo do hlavy. Žiadne zľutovanie. Po jednom takom kusanci alebo kopanci by ma musel vrtuľník odviezť na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo rovno do pitevne. Stádo žrebcov má stanovenú prísnu hierarchiu a každý člen sa snaží postúpiť v rebríčku smerom hore. Pri týchto súbojoch išlo "len" o pozíciu v stáde samcov. V láske je dovolené všetko a ako to vyzerá, keď hormónmi oslepené a odhodlané žrebce na "full contact" bojujú o priazeň peknej kobylky, si neviem ani predstaviť. Musí to byť pekný masaker.
Akýkoľvek dobrý nápad človek má, nezmôže nič bez dobrých kontaktov. Za možnosť zúčastniť sa tohoto fotografovania a za organizáciu celého výletu vďačíme Jergušovi Tesákovi ( v strede ) a spoločnosti www.carpatica.net .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára