Fakt, že ťažká lesná mechanizácia narobí v lese viac škody ako úžitku je známy. Z tohoto dôvodu bolo rozhodnuté o návrate k chovu chladnokrvných pracovných koní. Chov na Muránskej planine bol založený v roku 1950 s cieľom vychovávať kone pre lesné hospodárstvo. Norik muránskeho typu je húževnaté plemeno vhodné do tvrdých horských podmienok. Kone sú silné, stredného vzrastu, veľmi dobre osvalené, ľahko ovládateľné a využiteľné vo viacerých oblastiach lesnej prevádzky. Hlavným produktom chovu sú štvorročné kone s absolvovaným základným výcvikom. Prvé štyri roky sú kone chované na pastvinách muránskej náhornej plošiny. V teplých mesiacoch sú vypustené na pastviny. Vyrastajú tak v polodivokých podmienkach. Na zimu sú uzavreté v ohrade na Veľkej Lúke. Dvakrát denne sú vypúšťané aby si pobehali. Energiou nabité žrebce sa rozbehnú po lúke. V našich plánoch hrali práve tieto momenty hlavnú úlohu. Pripravili sme si techniku a zaujali pozíciu na rohu ohrady. Nikto z nás nechcel skončiť pod kopytami. Po otvorení brány sa kone rozbehli a ukázali spanilú jazdu v niekoľkých kruhoch. Potom vytvorili dvojice a trojice a začali sa "biť".
Koní bolo veľa. Boli aktívne a zvedavé. Pri zaujímavom súboji žrebcov sa dokonca prišli pozrieť aj ostatné jedince bližšie. Niekedy sa aj zapojili do hry. Navzájom nám zavadzali v zachytení toho najlepšieho momentu. Aby sme získali lepšie pozície postupne sme sa zamotali medzi kone. Nebolo to nebezpečné. Mal som pocit, že aj keď boli blízko, vždy vedeli kde stojíme a kontrolovali pozíciu. Jednotlivé súboje popíšem v nasledujúcom blogu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára