V novembri minulého roku sme autom križovali bývalý vojenský priestor Židlov takmer celý deň. Opakovane sme prehľadávali všetky miesta, kde by sa 22 zubrov mohlo schovávať. Spolu s naším sprievodcom sme pozreli všetky kŕmelce a pastviny. Nafotili sme pekné jelene ale najväčší európsky kopytník sa nám dokonale schoval. To sme nemohli nechať len tak a druhú návštevu sme naplánovali na polovicu februára. Celý týždeň pred tým bolo mrazivé a slnečné počasie. Robili sme si nádeje na dobré svetlo. V deň D sme sa zobudili do hmly a dažďa. Teplomer ukazoval niečo nad nulou. Vošli sme do obory. Nízka oblačnosť pokrývala les. Dohľadnosť bola nízka a nikde žiadne svetlo. Ako naschvál sme ich našli po piatich minútach. Boli všetky pohromade. Na jednej strane radosť a na druhej sme sa modlili aby sa vyčasilo. Po skúsenostiach s divými zubrami v Bieszczadoch alebo s našimi v Topolčiankach sme boli opatrní. Začali sme fotiť z auta. Sprievodca nás však vyzval opustiť auto. Išli sme. Jedinú radu, ktorú nám dal by sme asi využili ťažko. Mali sme si dávať pozor na alfa býka. Obávam sa, že len pozor by nám nestačíl. Keby chcel, urobil by z nás biftek. Strávili sme okolo nich takmer dve hodiny. K žiadnemu incidentu však nedošlo. Zvieratá boli kľudné a chovali sa prirodzene. Zaslúžime si bobríka odvahy. V určitom momente sme stáli na protiľahlých stranách stáda a fotili proti sebe na vzdialenosť 50 metrov. Dvadsaťdva zubrov stálo a ležalo medzi nami.
Preživší a vysmiaty ako lečo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára