blog

blog

utorok 23. apríla 2019

V BIESZCZADOCH JE MOŽNÉ NAOZAJ VŠETKO

Jedľovo bukové karpatské lesy nad hlavou ma vťahovali do seba. Prišiel ale čas ísť domov. Ďaleko na okraji lúky vykukla líška a nad hlavou mi preletel myšiak. V tráve naokolo pobehovali drozdy. Balil som si veci do auta. V tom som si všimol, že mám dve minúty neprijatý hovor od Boguša. "Niekto" mi vypol zvonenie. Intuitívne som pozrel k jeho domu. Videl som ako vyberá foťák z auta a beží do svahu. Skočil som do motora a presunul sa bližšie. Tiež som zobral foťák a bežal za ním. V hlave mi hlodal červík, že mi tie dve minúty budú chýbať. 

Nesmelý lišiačik sa nechcel ukazovať. Na rozdiel odo mňa vedel veľmi dobre aké nebezpečie sa v okolí pohybuje.
 
Myšiak hôrny
 Drozd plavý
 Drozd čierny
Vybehol som s vyplazeným jazykom do prudkého svahu. Pľúca nestíhali. Boguša som stratil z dohľadu. Len som tušil, ktorým smerom by mohol byť. V tom som zbadal vlka. Pozeral na mňa z asi sto metrovej vzdialenosti. Vymenili sme si pohľady a zopár fotiek. Otočil sa a kráčal späť. Modlil som sa aby nezmizol v lese. Zastavil sa a pozeral niekde doľava. Tam bol určite Boguš. Pobehol ešte vyššie a pridal sa k svorke. Práve mi vchádzali do zorného poľa. Pokračoval som vo fotení. Neveril som vlastným očiam. Svorka na dosah a mimo krytu.
 Prvý pohľad zoči voči. Zblbnutý Karkulkou a Holywoodom som čakal či ma zožerie.

Našťastie ma nechcel zožrať a čo bolo oveľa dôležitejšie ani neutekal.

 Pohľad na Boguša.
 Pohľad na mňa.
 V tomto momente som videl, že to nie je samotár ale že nás prišiel pozrieť spolu s druhmi.



 Z lesa vyšla celá svorka.


Kontrolovali situáciu. O mne samozrejme vedeli. Pozornosť venovali  aj Bogušovi. Dostali sme ich do klieští a zneistili sme ich. 
Posledný pohľad.
Vyhodnotili nás ako hrozbu a stratili sa v lese.  
Pripojil som sa k Bogušovi. Je pravdepodobné, že som mu svojim dvojminútovým oneskorením pokazil fotenie. Boguš totiž už sedel na mieste a čakal na nich. Možno by dostal viac času. Škoda preňho a zároveň neuveriteľné šťastie pre mňa. Stačilo pár minút navyše a už by som sedel v aute cestou domov.
Snažili sme sa oblúkom prísť ešte na ďalšie miesto, kde by sme mohli vlky ešte raz stretnúť. Nestalo sa tak. Bolo to absolútne nečakané stretnutie. O to viac som z toho užasnutý. V Bieszczadských lesoch je MOŽNÉ ÚPLNE VŠETKO.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára