Svorka vlkov ovládajúca dolinu Sanu sa už päť mesiacov zdržuje na Tworylnom. Pred kryt chodia sporadicky. Aj ja som sa musel zdvihnúť a ísť za nimi. Vyžadovalo si to len hodinovú prechádzku po brehu Sanu. Ešte pred rozvidnením. Z auta sme vystupovali za tmy. Tri centimetre nového snehu nás prekvapili. Vrátili krajobraz späť do zimy. Cestou sme mohli pozorovať nejaké zvery a sledovať čerstvé vlčie a zubrie stopy. Sneh bol sotva niekoľko hodinový. Stále tu bola nádej, že vlky nafotíme v zimných podmienkach. Nakoniec sa ukázalo, že nám sneh neposlúžil. Prakticky okamžite ako sme vyšli na kopec nad Tworylnym nás zbadali. Svorka bola asi 700 m pred nami. Boli na otvorenom priestranstve. Pozrel som cez ďalekohľad a videl som, že aj vlky nás už pozorujú. Kontrastovali sme na bielom pozadí. Staré ešte polihovali ale mladé sa zdvihli a pomaly odchádzali. Neutekali. Len sa pomaly vzďaľovali na hrebeň smerom ku Krywemu. Začali sme fotiť. Bolo to však ďaleko na dobrú fotku. Pri slabom svetle mal foťák problém s kontrastom bieleho snehu a tmavých vlkov. Keby vydržali do východu slnka, bolo by to lepšie. Nepočkali. Dali nám tak desať minút a mohli sme sa vrátiť.
Vlčie stopy. Ideme dobrým smerom.
Každý si všimne, keď zubry prekrižujú chodník.
Dolina Sanu
Boguš
Čas na svojku musí byť vždy.
Posledný vlk zmizol za horizontom. Dobrá správa je, že smerom ku krytom. To mi dávalo nádej.
Čas ísť na raňajky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára