Pred tromi dňami sa mi podarilo urobiť tri fotky vydry. Mrzelo ma, že sa už neukázala a tak bola výzva na svete. Nechcel som premeškať vhodný okamih a tak som radšej prišiel skôr. Na puntičkársky presného bobra by stačilo prísť o dve hodiny neskôr ale vydra je dravec a tak sa aj chová. Nepredvídateľne a oportunisticky. Mal som dosť času pozorovať kačku ako vyhrýzla tretinu kmeňu stromu. Hrala sa na bobra. Tiež som si obzrel genetický pagáč plný malých žubrienok. Fascinujúca stratégia upiecť koláč zo slizu a nechať ho zgelovatieť.
Samozrejme, že to vyhrýzol bobor. Kačka len skúšala ale nešlo jej to.
Po skokanoch už nebolo ani stopy. Žabí sliz sa premenil na veľký želatinový pagáč plný tisícov vajíčok s malými žubrienkami. Je to len tri dni od nakladenia a už je v huspenine vidieť nový život.
Čakal som dlho. Už som to chcel zabaliť, keď sa na hladine zjavili vlnky. Bobor, bola moja prvá myšlienka. Bol však príliš svetlý. Bolo jasné, že je to Vydra riečna. Plávala hore dolu po jazierku. Očividne tam bola doma. Dvakrát sa mi stratila z dohľadu. Vždy na tom istom mieste. Som presvedčený, že tam má brloh. Hneď vedľa bobrieho hradu. Tri návštevy bobroviska a tri pozorovania vydry. Musí tam byť doma. Škoda len, že sa držala na vzdialenom kraji jazierka.
Padla tma, ide sa spať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára