WATAHA II

Svorku priviedol na lúku vodiaci vlk všeobecne zvaný Alfa. Jeho družka s vĺčatami je teraz niekde pri brlohu a čakajú na mäso, ktoré im v žalúdku prinesú z lovu členovia svorky. Dva roky dozadu sme mali možnosť fotografovať vodiacu vlčicu aj s pomocnicou a o dva týždne neskôr aj mladé vĺčatá. Vtedy ich ale priviedol otec. Asi ich učil loviť. Teraz svorka nebola na love. Prišli pred kryt a ako som už písal zdržali sa hodinu. Potom zostali ešte celú noc v ležovisku neďaleko. Ráno sme cestou z lesa našli uležanú trávu. Dolu sú fotografie, na ktorých je viac vlkov aby bolo jasné aj tým neveriacim, že wataha sa dá nafotiť. Pretože poliaci to robia dobre a v Bieszczadoch je možné úplne ale naozaj úplne všetko.

Alfa vlk

WATAHA

WATAHA znamená po poľsky svorka. Za tú dobu, čo chodím do Bieszczad som mal možnosť pozorovať svorku už dvakrát. Nikdy to však nebolo tak blízko a za takého dobrého svetla. Poniektorí z nás videli šesť, iní zase osem vlkov. Koľko ich bolo, neviem. Mne sa neskôr pri monitore podarilo identifikovať sedem príslušníkov svorky. V porovnaní s týmito vlkmi boli samotári prichádzajúci v predchádzajúce dni mladší a telesne slabší. Na prvý pohľad je možné vidieť, že príslušníci svorky sú výborne osvalení atléti s minimom podkožného tuku. Zdržali sa takmer hodinu. Málokedy však postáli a veľmi zriedkavo bolo pohromade viac vlkov. Obidvaja sme si výborne zafotili. Pri bežnom pozorovaní veľkých šeliem si vždy ťukneme päsťami až po ich odchode. Teraz sme sa vyťešovali priebežne. Museli sme totiž viac spolupracovať a navzájom si hlásiť, že vpravo a vľavo sa deje to alebo to. Zvýšili sme si tým šancu odfotiť "všetko" čo sa pred nami aj udialo. Ako všetko pekné aj toto muselo raz skončiť. Sedeli sme a utvrdzovali sa navzájom, že sme to naozaj videli. Po dva a pol roku som sa dočkal vrcholu. 

Vlky prichádzali zo všetkých smerov.

Jeden z mála okamihov, keď bola wataha spolu.

Alfa vlk, ktorému všetci ostatní, dolu zobrazení, členovia svorky prejavovali podriadenosť.

BLÍZKE STRETNUTIE BIESZCZADSKÉHO DRUHU II

Ako cez kopirák len v lepšom svetle sa blízke stretnutie šeliem zopakovalo podvečer. To už musí byť priateľstvo. Len z vlka sa vykľula vlčica. Pravdepodobne ležala niekde v húští, trpezlivo čakala a po príchode medvedej rodiny sa ukázala aj ona. Medvede boli pokojné. Príchod zubatej šelmy zaregistrovali prakticky okamžite. Až keď sa vzdialenosť medzi nimi skrátila na desať metrov a menej, začali sa mrviť a obzerať. Očakávali sme nejaký simulovaný útok. Neprišiel. Všetci boli pokojní a len sa tak obzerali. Bolo očividné, že si na seba pomaly zvykajú.