Pripojil som sa k Lukášovi a zase si sadol pred jazvečí brloh. Na naše šťastie zase vyšli za dobrého svetla. Pekne sa prezentovali. Neboli plaché a nevyzeralo to, že by o nás vedeli. Majú veľmi slabý zrak. Vietor nás nezradil a tak sme sa mohli kochať príslušníkmi jedného z našich najutajenejších druhov.
Naša najväčšia tarantula ukázala niečo zo svojho života. Samička nosila na chrbte množstvo svojich detí. Chránila ich pred nebezpečenstvom. Niektoré pavúčiky vyzerali, že už sú mŕtve. Ich "vysušené telá" mohli byť ale aj ich chitínové schránky po tom ako z nich vyrástli. Na niektorých fotkách je vidieť, že niektoré deti lozia mame doslova po hlave.
