BIESZCZADY XVIII - LESNÝ KRYT

Nový lesný kryt nie je ešte tak zabehaný. Je na mieste už skoro rok. V zime bol však používaný len sporadicky. Z dôvodu korony bol dokonca niekoľko mesiacov nepoužívaný. Teraz sa pomaly rozbieha. Nemal som preto veľké oči. Priestor pred krytom už bol riadne zarastený. Bolo jasné, že keď prídu tohtoročné medvieďatá, nebude ich vidieť. Sotva spoza rastlín trčali veľké jelenie parohy. Bez jeleňa. Len jeden zhod. Po hodine nás prekvapila mladá vlčica. Tú našťastie vidieť bolo. Prišla, zastavila sa, vymočila sa rovno pred nami a pokračovala vo svojom smere. Možno prišla práve preto. Označkovať rajón. Dať všetkým najavo, že čistina patrí jej svorke. Spektakulárny zážitok na začiatok. Fotili sme všade prítomné vtáky a čakali ďalej na miestne atrakcie. Prišli ešte štyri medvede. Pár v ruji a jeden mladší štíhly tmavší samec a druhý mohutný starší hnedý so svetlejšou hlavou. Oba sledovali stopu medvedieho páru v ruji, ktorý čistinou prešiel sotva pred hodinou. 

Uprostred tejto rozsiahlej hory na úpätí Bieszczadskeho národného parku sa nachádza lesný kryt.

Výhľad z krytu do otvoreného priestoru veľkého asi ako tenisový kurt. Možno trochu väčšieho. Aj so šatňami a bufetom.

Krkavec čierny

Sojka škriekavá

Holub hrivnatý

Vlk dravý

HRA NA PEVNEJŠIE NERVY

Každý rodič pozná hru na silnejšie nervy, ktorú nejeden krát odohral s vlastným potomkom. V hre ide o to, kto ukáže pevnejšie nervy pri zákopovej vojne. Proste kto dlhšie vydrží na svojom postoji. Víťaz nie je nikdy istý. Záleží na podmienkach boja a na momentálnej dispozícií účastníkov. Tak isto bolo aj pri kŕmení mladého Krkavca čierneho. Pravdepodobne nebol tragicky vyhladovaný. Dovolil si totiž oponovať mame. Najprv boli spolu  v tráve, kde sa mama snažila z kostí obrať posledné zvyšky mäsa. Mladý sa len pozeral. Čakal kedy niečo dostane. Nevyvinul žiadnu aktivitu aby sa dostal k jedlu. Správna mama nedala dorastencovi jesť hneď. Odletela na blízky strom a začalo zvolávať na kŕmenie. Mladý si postavil hlavu a sadol si na vedľajší strom a začal volať na mamu, že je hladný. Ona používala známe krkavčie krátke krákanie  v nízkej tónine. Mladý naopak používal žiadostivé vysoko položené vrieskanie. Roztiahol pri tom krídla a natriasal nimi aby rečou tela podporil svoj postoj. Chcel ukázať ako je smrteľne vyhladovaný. Navzájom takto po sebe pokrikovali dlhú dobu. Mama sa snažila vychovávať a mladý rebeloval čo to dalo. Skúšal, čo mama vydrží. Samozrejme som si prial aby mama povolila a ja som mal možnosť urobiť zopár fotiek kŕmenia. Dopadlo to opačne. Nakoniec to nevzdala a odletela tam, kde ju mladý už nemohol vidieť. Ten pohľad za odlietajúcou večerou nevydržal a nakoniec so srdcervúcim škrekotom odletel za ňou.

Mama

Večeráááááá.

O čo hladnejší o to hlučnejší. Predsa len rebel.

MEDVEDIA RUJA IV

Pri rozhovoroch s fotografmi alebo poľovníkmi sme sa medzi sebou informovali, že prejavy medvedej ruje toto leto výrazne ubúdajú a že je pravdepodobne už po nej. Na prekvapenie sa pred lesný kryt v Bieszczadoch dostavil medvedí pár v plnej ruji. Čistina si už nezaslúžila toto meno. Zeleň už bola  bol riadne vysoká. Chlpáčom siahala až po ramená. Medvedica bola výrazne rozpohybovaná. Chodila po lese ako raketa. Medveď nápadník sa jej držal ako kliešť. Fučal a dychčal ako keby mala prísť jeho posledná hodina. Medvedica sa chcela nakŕmiť ale medveď jej stále dýchal na chrbát. Darilo sa jej pôsobiť, že si ho nevšíma. Ako keby tam ani nebol. Až keď sa priblížil na kontakt, odskočila zopár krokov. Očividne robila drahoty. On sa nedal odradiť. Skúšal to znovu a znovu. K zblíženiu pred našimi očami však nedošlo. Škoda.

Prvá prišla medvedica.

Nasledovaná statným medveďom.

Medveď neustále skracoval vzájomnú vzdialenosť. Medvedica si naopak udržovala sociálny dištanc.

Samec to zase skúsil a medvedica zase odskočila. Proste robila drahoty.