BISKUPICKÉ LUHY VI

Deväťdesiat percent času striehnutia ma zabávali bobry. Tento náš najväčší hlodavec je aktívny hlavne v noci. Má s človekom veľmi zlé skúsenosti. V časoch cirkevných pôstov bol totiž považovaný za rybu. Na chvoste má šupiny, tak je to ryba, tvrdili ľudia v stredoveku. Preto sa mohol jesť. Obchádzali tak dlhé bezmäsité obdobia. Biskupické bobry sú menej aktívne večer a veľmi aktívne ráno. Od svitania sa promenádujú hore dolu ramenom až do ôsmej hodiny. Na rozdiel od bobrov žijúcich v potokoch a malých riečkach, dunajské bobry nemusia stavať hrádze aby si vyrobili dostatočne veľkú vodnú plochu. V ramenách aj v hlavnom toku je vody dosť. Prúd je silný a žiadna hrádza by mu neodolala. Nestavajú preto hrady. Noru si vybudujú na brehu ramena. Tak aby bol krytý vegetáciou. Občas si zotnú strom priamo nad vchodom a vytvoria tak dokonalú skrýšu. Okolo otvoru si ešte nanosia množstvo konárov a vytvoria si niečo ako labyrint. Ten slúži na ochranu pred dravcom či človekom. Vybudujú si tiež tubus z konárov a blata vedúci k otvoru do brlohu. Staviteľstvo majú proste v génoch aj keď im sila dunajských povodní bráni stavať trvalé hrádze či hrady.

Bobor vodný

Šupinatý chvost bobra. 

Nanášaním dreva a blata vo viacerých vrstvách bobor vylepšuje, predlžuje či spevňuje vchod do brlohu.

BISKUPICKÉ LUHY V - VYDRA RIEČNA

Vydru som na lokalite po prvýkrát videl deň pred týmto fotením. Zbadala ma v tom istom okamihu ako ja ju. Len sa zvrtla, potopila a už jej nebolo. Pre mňa to bola nová výzva. Veľa som sa ale snažiť nemusel. Hneď na druhý deň ráno sa ukázala znovu. Asi dvesto metrov vzdialená sedela nad hladinou. Urobil som zopár dokumentačných fotiek. Trvalo jej ďalšie dve hodiny kým preplávala tých dvesto metrov. Trpezlivo som si ale počkal. Lovila medzi padlými kmeňmi stromov. Predo mnou sa jej nepodarilo uloviť nič. Dôležité je, že trikrát zapózovala. Prídu aj ďalšie dni.

BISKUPICKÉ LUHY IV

Ešte bola tma. Rozložil som sa a pripravil sa na čakanie. Pár sekúnd po tom sa ozvali dve bomby. Tak sme ako deti volali skákanie do vody s cieľom vyšplechnúť čo najviac vody. V mieste, kde ležal na brehu obrovský topoľ plávali dva mladé jelene. Nevidel som to ale myslím, že nemohli vojsť do vody obvyklým tichým spôsobom. Preto topoľ preskočili a dopadli do vody na pupkáča. Svetla bolo málo. Nebol som si istý výsledkom. Keď vybehli na druhý breh, pozrel som displej. Odľahlo mi. S obrovským šumom ale všetky fotky sú použiteľné. O polhodinu neskôr v lese zaprašťali lámané konáre. Prichystal som sa. Prakticky na tom istom mieste vošla do vody diviačia mama a štyri malé prasiatka. Pravdepodobne sa im podarilo topoľ podliezť. Celé to trvalo len pár sekúnd. Po rozvidnení to už bola klasika. Promenáda rybárikov a bobrov. Vtáky lovili drobné rybky a hlodavce rozoberali do vody padlé stromy. Potom dlho nič a nakoniec to prišlo. Popri protiľahlom brehu plávala Vydra riečna. Dávala si na čas. Nakoniec som sa dočkal. O tom však až v nasledujúcom článku.

Potvrdené !!!! V tomto ramene vydra žije.