NAJKRATŠIA VÝSTAVA NA SVETE

Zajtra odchádza do Česka kolekcia 20 mojich fotografií, ktoré budú strašiť ľudí na stenách nejakého bližšie neurčeného Office centra. Pre malý okruh blízkych ľudí som preto tieto obrázky z našich ciest zavesil na stenu chodby v štúdiu C12 v Cvernovke. Galéria sa nenašla žiadna a tak mi musela stačiť len chodba. Viseli tam len niekoľko hodín a zlé jazyky povedali, že to bola len zámienka na organizáciu ďalšieho žúru. Účasť bola prekrásna. Prišli všetci a podporili tak začínajúceho "umelca". To jest mňa. Škoda len, že chodba je tak úzka. Protiľahlú stenu nie a nie vtesnať do objektívu.

 

 

LEWINS HONEYEATER

Medárik zlatosluchý je slovenské meno tohoto spevavca. Oproti iným pestro sfarbeným nie je až tak atraktívny. Zato jeho dobre počuť. Hlavne večne hladné čerstvo z hniezda vyletené mladé vtáky. Robili taký rámus, že nebolo problém ich nájsť hoci aj v hustom dažďovom pralese. Z identifikáciou mi musel pomôcť Barry. Môj sprievodca queenslandským pralesom. Rodičia kmitali medzi červenými bobuľami obsypanými kríkmi a vetvičkou, kde sa "neschovávali" mladé.

KALENDÁR VRÁN

Vlky sú kŕmené trikrát do týždňa. Pondelok, stredu a piatok vždy okolo dvanástej naobed. Nemusia sa starať kedy to je. Sú v ohrade a mäso sa tam jednoducho vyskytne. Záhadou však je ako vrany žijúce roztrúsené v okolitých lesoch vedia aký je deň a koľko je hodín. Na minútu presne sa zrazu odniekadiaľ objavia aby si uchmatli svoj diel koristi. Dva dni nebolo po nich ani slychu ani vidu. Zrazu sa podáva mäso a okamžite sú ich celé húfy na pľaci. Neomyľne. Ešte by som chápal, že sa naučia prísť každý druhý deň. To by bolo jednoduché. Prečo ale neprídu v nedeľu, čo je práve na druhý deň po piatku. Odpoveď je jednoduchá. Mäso dávajú až v pondelok. t.j na tretí deň, to predsa všetci vedia. Vysvetlenie sa ponúka: Vrany vedia rovnako ako veveričky počítať ( píšem o tom v blogu v minulom roku) a tiež samozrejme vedia, že v nedeľu ľudia nepracujú.

 

 

BAYERISCHER WALD WINTER

Koncept sprostredkovania spoznávania pôvodnej zveri stredoeurópskeho lesa v ich pôvodnom biotope majú v Nemecku a Rakúsku premakaný dokonale. Celá sieť tzv. Tier-freigelande sa stará o pôvodné stredoeurópske zvery. Aký je to rozdiel oproti podmienkam na Slovensku, kde sa po lesoch síce preháňajú stovky medveďov, vlkov a rysov ale vidieť sa len tak nedajú. Možno ešte tak pri kontajneri. Podstatne ľahšie sa človek dostane k pozretiu si tigra alebo slona v mestskej zoo ako medveďa alebo vlka v našom lese. Je pravda, že nemci a rakušania držia zvery v zajatí podobne ako v zoo ale s tým rozdielom, že výbehy sú oplotené obrovské plochy skutočného zarasteného lesa s potokmi, jazerami, kríkmi, stromami a skalami. Žiadne klietky a betónové bazény. Do mnohých výbehov je vstup voľný priamo medzi zver. Samozrejme tú menej nebezpečnú. Medvede a vlky sú oddelené. Plochy sú tak veľké a s takou možnosťou schovania sa, že na poriadnu fotku treba čakať aj celý deň. Výhľady sú priame a bez mreží.

 

Na stanovišti už vládne šialenstvo. Dookola rozoznávame množstvo jazykov.

 

Nosiť 500-ku objektív je samoosebe ťažké a otravné. Nosiť dve je hotové double šialenstvo.

 

 

Jariabok hôrny

Krkavec čierny

V Bavorskom lese sme strávili tri prekrásne slnečné dni plné pohybu v lese a  fotenia. Štyridsať centimetrov nového snehu vytvorilo dokonalú zimnú atmosféru.

 Jeleňom a diviakom hlboký sneh nerobil problémy

 

 

Za to Medvedíkovi čistotnému, Mačke divej a Vydre riečnej nezostalo nič iné len si snehom prešlapať cestičky.

 

 

 

 

Pre Losa mokraďového ako keby ani nesnežilo. Vysoké chodúle mu umožňujú pohodlne križovať hlboké záveje cestou k chutným vetvičkám.

Hodiny sme mohli pozorovať sociálne vzťahy vo svorke vlkov. Po chvili sme dokázali rozlíšiť alfa pár, riadnych členov svorky a aj looserov, ktorí sú roky šikanovaní. 

Toto je outsider svorky. Celé dni a noci trávi sám. Po tele má otvorené rany po  zuboch privilegovaných členov.

 Neustále je pod dozorom vedúceho páru.

 Ak sa mu, šťastlivcovi, podarí uchmatnúť si kus mäsa, tak ho oň v okamžiku oberú a ešte mu navrh pridajú nejaký kusanec.

 Z diaľky potom pozoruje ako sa ostatní kŕmia jeho prídelom.

 Po obede sa svorka uloží k odpočinku a spánku na slnku

 

Ráno bolo -5 st. poobede +7 st. Celzia

Rovnako si slnka užívali aj Rysy. Mimochodom slovenské. Tabuľa pred výbehom hrdo hlási, že chovanci sú zo Slovenska.

 Cvakanie uzávierok zrkadloviek ich občas zaujalo a uprene hľadeli kto sme a čo tam chceme.

 Mali sme šťastie. Zo všetkých troch možných miest sme mohli fotografovať slniace sa veľké mačky.