Mal som predstavu, kde sa zložím aby som mohol nafotiť ruju Daniela škvrnitého. Vyvýšené miesto umožňuje sledovať samotný les, v ktorom som skrytý ležal, podlhovastú lúku s možnosťou vidieť po stranách na oba jej konce a protiľahlý zalesnený svah. Nemalo význam sa počas presunu nejako špeciálne kryť. Zver o mne vedela a so záujmom si ma prezerala. Rujné samce pri pohľade na mňa spozorneli a prestali rochať. Vyzerali ako chlapi z posilovne. Hrubé krky. Malé hlavy. Po príchode som si ľahol do suchého lístia a čakal. Po štvrť hodine sa na lúku po mojej ľavej strane z lesa vytrúsila skupinka samičiek, ktorú obiehal statný daniel. Chvíľu ich nechal napásť a potom ich hnal smerom do lesa rovno pod moje stanovište. Cestou narazil na soka. Ten sa začal približovať. V tom momente vládcovi háremu spenila krv a začal na blízkom dube ukazovať čo dokáže so svojimi lopatami. Vyzývateľ neváhal a začal tiež devastovať kôru na blízkom buku. Očividne mu to ale nestačilo a pobral sa k sokovi. Priamo pod dubom si skrížili parohy. Rachot sa rozliehal lesom. Kto bol na blízku spozornel a obzeral sa, čo sa to deje. Súboj bol krátky a vyzývateľ neuspel. Pomalým krokom sa stratil v lese. Všetko zostalo po starom.
Všetky ste len moje.
Vyzývateľ
Nasekám ťa na kusy.
To viem aj ja.
Čo sa to deje? Kto sa zase bije?
