SLOVENSKÉ RUDOHORIE

Slovenské rudohorie je najrozsiahlejšie pohorie Slovenska. Všetci sme sa o ňom učili ale som  presvedčený, že v teste by si naň nikto nespomenul. V pohorí sa nenachádza žiadna ikona slovenskej prírody. Je to také nenápadné pohorie. V minulosti sa tu ťažili rudy a dnes sú v ňom lesy výrazne hospodársky využívané. Rozsiahle holoruby sú prakticky všade. Sú v ňom ale aj prekrásne kúty. Je v ňom množstvo lokálnych rezervácií v piatom stupni ochrany. Žije v ňom veľa zveri. Vrátane veľkých predátorov. Pohorie susedí s výkladnými skriňami našej prírody. Poľanou, Muránskou planinou, Slovenským rajom a Slovenským krasom. Určite sa mu v nasledujúcich rokoch budem venovať viac. Zaslúži si pozornosť. 

Jeleň hôrny

Drozd čvíkotavý

Líška hrdzavá

Bocian čierny

Penica hnedokrídla

Myšiak hôrny

Sova dlhochvostá

Veverica stromová

OSTATNÝ MEDVEDÍ KRYT

Tohtoročná medvedia sezóna bola naozaj silná. Ani raz som neodišiel z krytu naprázdno. Pred fotoaparát mi prišli osamelé jedince každého pohlavia a veku, opakovane sa predviedli matky s dvomi či dokonca tromi medvieďatami. Prišli aj páry v ruji a hľadajúce dominantné samce veľké ako vagón. Informácie pred ostatnou nocou v kryte neposkytovali veľa optimizmu. Fotopasca už niekoľko dní a nocí nezaznamenala pohyb. Som optimista a tak som sa spoliehal, že aspoň srnka príde. Čakal som päť hodín a v tom to prišlo. Najprv veľké ušiská a potom očiská. Docupital zajac. Aspoň niečo, povedal som si. Pár minút na to prišiel starý známy. Srnec, ktorý v skorú jar chodil často aj s družkou. Tá sa už ale teraz skrýva so srnčaťom niekde vo vysokej tráve. Ochutnal ponuku a už aj bežal. Vieš snáď niečo, čo ja nie, pýtal som sa sám seba. Veru vedel. Z lesa vyšla veľká medvedica. Mala dobrých stopäťdesiat kilo. Urobila zopár okruhov. Poprevracala kamene a nazrela všade, kde niečo cítila. Zdržala sa skoro hodinu. Naozaj pekná rozlúčka s jarnou sezónou. Zostáva mi len sa nádejať, že leto a jeseň budú rovnako dobré.

Zajac poľný

Srnec lesný

Medvedica hnedá

Koniec