Črieda zubrov Górny San II sa motala v okolí obory s chovnými kusmi. Sami v nej vyrastali. Keď ich reintrodukovali do voľnej prírody, len sa vrátili na známe miesta. Domov neoklameš. Bolo ich štrnásť a viedla ich vodiaca samica. Mala na krku GPS obojok. Raz zubry viedla krížom cez cestu a narobila tým riadnu kucapacu. Karavany, osobné autá a aj motorkári stáli na kraji cesty a čakali kým obry prešli na druhú stranu. Tam bola tráva asi chutnejšia.
Znovu nastal čas, kedy sa do krytu chodí na noc. Fotí sa popoludní a večer až do tmy. Potom skoro na svitanía celé ráno. Medvede aj vlky prichádzali prvé dva dni pred naše objektívy až po zotmení a tesne pred rozvidnením. Ako keby vedeli koľko svetla potrebujeme na dobrú fotku. Neomylne sa večer objavovali až potom ako sme na foťákoch museli nastaviť hodnotu ISO nad dvadsaťtisíc. Ráno sa naopak pravidelne strácali v lese tesne pred tým ako sme túto hodnotu už už dokázali podliezť. Hodiny medzi pobytmi v kryte sme využívali na safari výlety po okolí. Na nich nám príroda vynahradila patálie so svetlom. Dvakrát sme mohli pozorovať zubry vo wolnosci.
