Sedeli sme v lodi pri brehu. Slušná črieda vysokej vošla do vody. Brodila. Lane plávali práve v hlbokej vode keď nás zacítili. Ľudský pach v nozdrách laní narobil v ich hlavách riadny chaos. Prestali plávať za vodiacou laňou a rozpŕchli sa. Ešte stále boli vo vode až po krk. Plávali všetkými smermi. Z paniky ich vyviedol až jeleň. Bez ohľadu na náš pach, stále držal smer na druhý breh. Lane sa ho chytili a nasledovali ho. Tesne pred bezpečím hustého lesa sa však zase zháčili. Na breh vyskočil len jeleň. Všetky lane aj s jelenčatami sa otočili a prebehli plytčinou späť. Netušili sme prečo. Po piatich minútach sa to vyjasnilo. Za našimi chrbtami sa lesom predierali dvaja poľovníci. Zhodou okolností sa vyskytli na mieste, kde mala črieda vyjsť z vody. Pozorovali ten výjav rovnako ako my. Ešte že nevystrelili.
