Bývalo zvykom, že po príchode na miesto sme sa vždy rozdelili a ďalej sa lesmi túlali samostatne. Aj teraz tomu tak malo byť. Už keď som Mirovi vysvetľoval kam má ísť a ako sa má potom vrátiť, tušil som, že sa niečo stane. Pre istotu som sa ho ešte pred rozchodom dvakrát spýtal, či nechce ísť predsa len so mnou. Trval na tom, že pôjde sám. Bolo jasné, že sa stratí. Aj sa tak stalo. Nakoniec som ho musel zachraňovať po telefóne. Bola to fuška ale nakoniec sa objavil. Lesnú cestu, ktorou sa mal vrátiť k autu podľa mojich inštrukcií našiel. Nikdy by ma ale nenapadlo, že sa po nej vyberie opačným smerom. Z miesta stretnutia sa vzďaľoval. Koniec dobrý, všetko dobré. No ale kde sú fotky? Veď tento blog je hlavne o fotkách. Píšem o tom preto, lebo keď sa Miro po dvojhodinovom výlete sám, hladný, smädný, unavený, opustený a stratený už už pripravoval na "biednu smrť", prišli k nemu dva kapitálne daniele. Nielen prišli. Zviedli totiž medzi sebou päť minútový zápas priamo pred jeho pripraveným objektívom. Nemusel robiť nič. Len tlačiť spúšť foťáku. Bola by škoda aby tie fotky zostali len na jeho harddisku. Nech sa páči. Foto: Miro Kakvic
