JOTUNHEIMEN NASJONAL PARK II

Údolia v tomto národnom parku sú nekonečné. Bez siete vybudovaných súkromných ciest by neboli možné jednodňové výlety do vysokých polôh. Museli by sme najprv pochodovať 20-30 km hore dolinami aby sme mohli nastúpiť na výlet do hôr tak ako ho poznáme z Vysokých Tatier. Na jednej strane sme boli vďační za možnosť ísť autom až do záveru dolín. Na strane druhej sme neboli zvyknutí na závoru a nutnosť platiť mýto za prechod. Našťastie sa dalo platiť kartou. Stačilo niečo medzi 4 až 10 euro a závora nám otvorila nové obzory.  Sliedili sme hlavne po soboch. Pýtali sme sa každého, koho sme stretli. Dokonca aj barmanky na horskej chate. Nikto ich však nevidel. Tiež sme chceli odfotiť Zajaca beláka a bielu kuru Snehuľu horskú. Nemali sme však šťastie. Ani soby sa neukázali. Okrem hniezdiacich spevavcov sme fotografovali len krajinky.

Skaliarik sivý

Drozd čvíkota

Ľabtuška vrchovská

Trasochvost horský

neurčený kolibkárik

Slávik modrák

Sto metrový pás prírody na obe strany od privátnej cesty je možné použiť na campovanie. Zadarmo.

Ľadovec na najvyššej hore pohoria sa volá Swellnosbreen. Mnoho spoločností ponúka výstup naň. Boli sme pripravení to skúsiť. V čase našej návštevy však bola hustá hmla a pršalo. Nemalo význam ísť hore ak tam aj tak nič neuvidíme. Prešli sme sa pod ľadovcom a okolo plesa. Bolo sotva pár stupňov nad nulou. 

Stehlík horský

 Aj v týchto podmienkach však miestni špecialisti dokážu nájsť zobák plný potravy.

 Strnádka snežná

JOTUNHEIMEN NASJONAL PARK

Jedna z top oblastí, ktorú sme mali v pláne navštíviť je národný park Jotunheimen. Meno parku v reči domorodcov znamená Domov obrov. Park je charakteristický vysokými horami pokrytých ľadovcami a hlbokými zalesnenými údoliami. Zdržali sme sa dlhšie. Spali sme v Hytte v campe Leirmoen. Odtiaľ sme vyrážali do údolí, ktorými vedú privátne cesty. Dá sa nimi vyjsť až k horským chatám. My sme skoro ráno a neskoro večer prechádzali popod zalesnené svahy a snažili sa pozorovať srnčiu zver, jelene a losy. V dolných polohách využívajú miestni farmári svahy dolín na pastvu dobytka. Na tieto trávnaté plochy vychádza zver na čerstvú pašu. Problémom bol len čas kedy vychádzajú. Je to tak ako u nás. Tesne pred zotmením a tesne po svitaní. V čase našej návštevy slnko zapadalo po 23 hodine a slabá tma bola sotva štyri hodiny. Dvadsať hodinové denné svetlo nám veľa času na odpočinok nedávalo. Museli sme si vždy pospať aj cez deň. Sníval som aj o rysovi a rosomákovi, ktorí sa tu vyskytujú. Príroda nám však šancu nedala. Rysa sme nakoniec nafotili v parku Langedrag. Červený krížik na snímku z Google Earth označuje miesto kde sme spali. Zelené údolia sa ťahajú na všetky smery. V nich sme robili prieskumy. Dolu sú fotky z nižších polôh. V budúcom článku uverejním tie z vysokých.

 O takýto typ  fotiek moc záujem nemám ale taký je život. Smrť na cestách je jeho súčasťou.

 Straka čiernozobá

 Vrana túlavá

 Los mokraďový

 Králik divý

 Rys ostrovid bol odfotený v Bjorn parku vo Fla.