blog

blog

pondelok 30. septembra 2019

RUJA NA POĽANE II

Na Poľane je výnimočná populácia vysokej zveri. Trofeje tu žijúcich jeleňov sú ukážkové. Jedna vec je od jeleňov v iných častiach Slovenska rozdielna. Je to pomer samcov a samíc. Na Poľane je praktický vyrovnaný. Nedá sa alebo len veľmi ojedinele sa dá pozorovať ručiaceho jeleňa s háremom laní. Každý, aj ten najväčší frajer v lese, má sotva dve tri lane, ktoré si stráži ako oko v hlave. Obrazy, keď dolu v pahorkatinách na juhu Slovenska má jeleň v háreme dvadsať samíc, sa tu nevidia. Možno je to spôsobené výskytom resp. nevýskytom predátorov. Možno rozdielnou selekciou v love. Neviem. Sedel som šesť krát na posede a čakal. Ráno aj večer. Prileteli vtáky, prebehla líška a ukázali sa lane a mladý jeleň. Napokon som mal možnosť pokochať sa dvomi rujnými samcami. Boli veľmi opatrní. Jeden sa zdržoval prakticky za horizontom veľkej lúky a ten druhý vystrčil z húštia len hlavu. Aspoň, že pri tom ručali. Prvý mal dve lane isté. Neustále si ich obiehal a strážil. Ten druhý zbadal na rúbanisku laňku, zaručal a rozbehol sa za ňou. Neviem ako dopadol ale po pol hodine sa vrátila len ona. S kamoškou.



 Drozdy trskotavé
 Myšiak hôrny
 Sojka škriekavá

 Tesár čierny
 Včelojed lesný

 Líška hrdzavá



























sobota 28. septembra 2019

LESMI MALÝCH KARPÁT XVII

Počas mnohých návštev širšieho okolia lokality sme nenašli nikde zdroj vody, ktorý by mohli zvieratá využívať k napájaniu. Nakoniec sme sa rozhodli preskúmať malé údolie. Bol tam malý potok a niekoľko hrádzok so stojatou vodou. Prechádzali sme údolím s nádejou, že niečo bude pri alebo vo vode. Nakoniec tomu tak nebolo. Na okolitých svahoch sme ale opakovane pozorovali diviaky a muflóny. Svine mali svoj smer a ani o nás nevedeli. Keď sa strácali v lese asi prešli cez ležovisko muflónov, lebo tie hneď povyskakovali a zaujali pozíciu zvedavcov. Hľadeli zdola uprene na nás. Nechcelo sa im hneď utekať a tak len stáli a dlho na nás pozerali. Viac sme nepotrebovali. Začali sme fotiť. Napokon sa pohli a my sme ich pomaly nasledovali. Robiac okolo nás veľký kruh sa sporadicky zastavovali a zase na nás vyvaľovali oči. Paradoxne po asi dvadsiatich minútach boli zase na svojom pôvodnom mieste, kde sme ich zbadali prvýkrát. Len už boli nad nami.









Diviaky sa pomaly strácali v lese v miestach, kde ležalo asi dvadsať baranov.