blog

blog

nedeľa 11. septembra 2016

ETOSHA NATIONAL PARK II

Naša snaha preskúmať čo najváčšiu plochu pokračovala križovaním planiny. Zo severu nás neustále obmedzovala soľná panva. Na ostatných svetových stranách sem tam narušil horizont mierny kopček a nekonečné sucho zase drobné napájadlo. Bolo to ako zázrak, keď sa  z kamenistej pustiny zrazu vynoril ostrov života. Sem tam sa okolo vody nachádzala svieža zeleň ale častejšie to bola len jednoduchá vyvieračka v kamennom "bazéne". Občas sa stalo, že okolo vody nebola žiadna zver. Nečakali sme a pokračovali sme v prieskume. 

 Termitisko
 

 Zhruba pol kilometra vzdialený Nosorožec tuponosý už pôsobí mierne neostro. Horúci vzduch stúpajúci z rozpálenej panvy mení svoje optické vlastnosti. 

Narazili sme na jasle Oryxa rovnorohého. Mladé jedince sa združujú do skupín mimo dospelých. Snaha prežiť ich naučila týmto praktikám. V buši sú lepšie schované ako vysokí rodičia.

Dospelé jedince sa pásli ďaleko od nich.
  Kudu veľký
 
 Byvolec stepný
 Žirafa angolská využila kvitnutie žltých jarných kvietkov na suchých kríkoch. Musela sa však riadne nakloniť

 Keď by sa sklonila ešte viac, videla by spiaceho leva priamo pod nohami.
 
 rodina Paviána čakma
 
 Pakoň bielobradý
 Antilopa skákavá

Antilopka trávna pôsobí na namibíjčanov rovnako ako na nás čierna mačka. Rútili sme sa s našim kamiónom asfaltkou asi 90 km/h. V tom nám táto drobná antilopka  prebehla cez cestu. Gabriel nelenil a dupol na brzdu. Vyskočil z kamióna a obehol ho. Tým neutralizoval kliatbu zlých duchov. Mohli sme pokračovať v jazde. To, že polovica z nás popadala zo sedadiel, nebolo v tej chvíli dôležité. Následne nám porozprával katastrofické príbehy súkmeňovcov, ktorí túto kliatbu ignorovali. Dopadli veľmi zle.
  Zebra burchellova

Keď mladé samce zo svorky dospejú natoľko, že im začínajú rásť hrivy ako symbol schopnosti rozmnožovania, tak ich dominantný samec vyženie do buša. Keď ich je viac, majú výhodu. Bratia alebo bratranci môžu spoločne loviť a nahradiť si tak svorku. Očividne si nadobudnutú slobodu užívali aj keď boli trochu pochudnuté.

Orol bojovný dostál svojej povesti a menu a ulovil riadneho varana. porcoval si ho v tieni stromu asi 10 metrov od cesty. Mne ten tieň a protisvetlo trochu komplikovalo fotenie ale scéna to bola úchvatná. Pre niektorých highlightom dňa.


Veľký sloní býk len zňuchával vo vetre. Neďaleko sa potuľoval konkurenčný samec. K žiadnej interakcií ale na našu smolu nedošlo.
Pekný deň sa chýlil ku koncu. Čakalo nás však pred večerou ešte jedno napájadlo. Zvané Halali. Symbolicky ho tak nazvali nemeckí kolonizátori. To ale ešte netušili, že to bude naozaj koniec ich poľovania v národnom parku Etosha.
 


piatok 9. septembra 2016

ETOSHA NATIONAL PARK

Slovo Etosha v jazyku miestneho kmeňa znamená "Veľké biele miesto". V čase našej návštevy t.j. v období sucha tomu tak naozaj bolo. Pozreli sme samotnú panvu, púšte, polopúšte a extremne suché savany. Vplyv soľnej pánvy bolo vidieť všade naokolo. Stačil vánok alebo prejazd auta a biela pôda kontaminovaná minerálmi a soľami bola vo vzduchu, na kríkoch a stromoch.  Národný park mal v čase svojho založenia nemeckými kolonistami v roku 1907 rozlohu 100 000 km2 a bol najväčšou rezerváciou na svete. V súčasnosti má rozlohu cca 22 000 km2. Čo je zhruba polovica Slovenska. Samotná soľná panva má rozmery 130 x 50 km. Okolo celého parku bol natiahnutý 850 km dlhý plot. Dôvodom boli ochrana prírody, prenos chorôb z a na dobytok, boj proti pytliactvu a samozrejme snaha zarobiť prachy na turistoch.
 

V pozadí je soľná panva. V období sucha je to krajina bez života. Keď sa ale jazero po členky naplní dažďami z Angoly, vyrastie v ňom tráva, ktorá privábi tisíce kopytníkov a rozmnožia sa drobné vodné potvory, ktoré privábia vyše milióna ružových plameniakov 
 

 
 
Jeden spôsob ako vidieť čo najviac zveri je autom križovať krajinu a hľadať na planinách alebo v buši známky života. Veľké čriedy pasúce sa na suchej tráve sú viditeľné zdiaľky. Zazrieť niečo malé v buši vyžaduje už trochu viac tréningu.
Rastlinstvo na prvý pohľad vyzerá jednotvárne ale v parku sa nachádza 22 rastlinných ekosystémov.
 
 Zebra Burchellova
 Veverica stromová
Pakoň bielobradý


Lev púšťový

Žirafa štíhla angolská




Antilopka trávna
Toko červenozobý
 Oryx rovnorohý
Druhý spôsob je sadnúť si blízko napájadla počas dňa alebo noci a čakať na smädnú zver. Tá si uvedomuje, že okolo vody môžu byť dravce a tak ako sa rýchlo zjaví, tak sa rýchlo napije a zase sa stratí v buši. Ako Impaly červenkavé na obrázku hore.
Šakal čabrakový
Pštros dvojprstý
Slon africký

Drop kori
Kudu veľký

 Levy sa báť nemusia. Ľahnú si rovno k vode a blokujú tak prístup k nej.
Keď sa nejaké úbohé stvorenie napr. Antilopa skákavá predsa len odváži k vode, inak lenivé mačky, spiace 22 hodín denne, okamžite spozornejú. Sú to oportunisti a keď im večera príde sama, neváhajú a lovia.
 
 Sviňa bradavičnatá
 O Žirafách je známe, že vodu pijú obmedzene. Vidieť ich pri napájadle je vzácne. Z buša ale vytŕčajú ich dlhé krky a tak sú bezproblémov pozorovateľné.



O nosorožcoch dvojrohých sa hovorí ako o samotároch. My sme videli naraz pri vode päť jedincov, ktorí medzi sebou čulo komunikovali.