VLK SAMOTÁR

Pri dlhodobom pozorovaní vlkov v Bieszczadoch sa zistila zaujímavá skutočnosť. Prekvapivo vysoké množstvo vlkov nežije vo svorkách. Nevie sa či takto žijú dobrovoľne alebo ich pôvodné svorky vyhnali proti ich vôli. Očividne však prosperujú. Žijú síce osamote ale nemá to na nich negatívny vplyv. Bohaté lesy plné zveri im poskytujú možnosti obživy aj bez podpory svorky. Vlk samotár prišiel sotva pár minút po tom ako sme sa v kryte usadili a nastavili techniku. Bolo krátko pred východom slnka. Našej návnady sa ani nedotkol. Potuloval sa sám bezcieľne hore dolu po lúke. To, že žije samotársky neznamená, že nemá kamarátov. To sa nám potvrdilo o pár minút. Prišiel mladý sotva jednoročný vlk. Laxne sa zvítali bez nejakých rituálov podriadenosti aké je možné vidieť vo svorke. Potom sa každý venoval svojej činnosti. Náš samotár sa s krkavcami naťahoval o kus starej kože. Tie ju chceli odniesť ale nedovolil im to. Kožu im zobral a opakovane ju vyhadzoval do vzduchu. Keď ho to prestalo baviť, nechal im ju a našiel si starú kosť. Pohrával sa s ňou. Proste skvelé ráno s plným bruchom.

MRCHOŽRÚTI

Nájsť telo uhynutého zvieraťa je pre ostatných obyvateľov lesa požehnaním. V zlých časoch im to môže zachrániť život. Očakával som, že každú príležitosť bez zaváhania využijú. Po deväť dňovom sedení pred telom uhynutého zvieraťa ( znie to celkom úchylne ) som s prekvapením zistil, že tomu tak nie je. Pred plným bruchom všetky zvery preferujú bezpečnosť. Žiaden z mrchožrútov sa bezhlavo nevrhol na horu mäsa a tuku. Hodiny sedeli na okolitých stromoch alebo trpezlivo hľadeli sediac na snehu obďaleč. Obrazy sa opakovali stále dookola. Dlhé čakanie prerušil až ten najhladnejší zúfalec. Okamžite ako sa ktorákoľvek šelma alebo vták odhodlali ochutnať z ponuky, strhla sa davová psychóza. Všetci sa chceli pridať. Všetci chceli ochutnať. Platilo to na straky, krkavce myšiaky, líšky a na počudovanie aj na vlky. Pravdou je, že pri vlkoch to bolo trochu odlišné. Ťažko totiž dvaja vlci samotári zahrajú davovú psychózu. Vlky sa k úhynu chovali extrémne opatrne. Dlho sa až s bázňou približovali aby sa zrazu znovu vzdialili. Trvalo to dlhé minúty kým sa odhodlali čo i len privoňať. Pripadalo mi to ako keby mali pocit, že kradnú niečo čo im nepatrí. Ak jeden vlk odtrhol nejaký kus vnútorností a odbehol s ním, druhý sa snažil priživiť. Nie aby si odtrhol svoj kus. Tá plachosť bola fascinujúca. Ako keby sa návnady báli. Malí aj veľkí.

 Krkavec čierny

Myšiak hôrny

Straka čiernozobá