blog

blog

sobota 25. mája 2019

LYŽIČIAR BIELY II

Neuveriteľná pracovitosť lyžičiarov prinášala svoje ovocie. Lepšie povedané ryby. Okamžite ako sa dostal do vody, začal zobákom prehľadávať vody jazierka. Prechádzal plytké, vodou zaplavené brehy, ostrovček ale aj najhlbšie vody. Spôsob lovu je efektívny. Keď na danom mieste nejaká ryba bola, dostal ju. Tieto jeho schopnosti nezostali nepovšimnuté. Volavky popolavé a Beluše veľké využívali tieto jeho schopnosti po svojom. Chodili za lovcom ako hladní príbuzní. Počkali kým ulovil rybu a snažili sa mu ju ukradnúť. Niekedy po jednom a niekedy aj naraz. Lyžičiar im to uľachčoval. Vždy keď chytil rybu, zamával krídlami. Nasledoval pokus o krádež. Lovec mal dve možnosti. Buď sa snažil rybu prehltnúť čo najrýchlejšie hneď na mieste. V druhom prípade odskákal alebo odletel mimo dosahu dlhých zlodejských krkov a zobákov volaviek a až tam ju zjedol.








Zlodejskí nohsledi čakajú na úlovok.


Mávaním krídlami lyžičiar prezradí úspešný lov.

Nasleduje pokus o krádež.













Rýchlosť je dôležitá. V pozadí je vidieť prilietavajúceho zlodeja.



streda 22. mája 2019

VOLAVKA POPOLAVÁ

Rovnakým príživníckym spôsobom ako beluša sa správal aj jeden exemplár Volavky popolavej. Dokonca dopoludnia odháňal iné volavky. Až do obeda boli brehy jazierka pusté. Vážne sme uvažovali, že mu ublížime. Len sa tak pofľakoval. Niekedy imitoval snahu niečo chytiť ale nedarilo sa mu. Zázrak, že ešte neumrel hladom. Keď ale priletel lyžičiar, hneď ožil. Neustále sa mu snažil ukradnúť chytenú korisť. Ten si ale vedel rady ako si ubrániť obed. Popoludní, keď už bol vyhladovaný, dal do lovu všetky sily a konečne si ulovil celkom pekné kusy.