BISKUPICKÉ LUHY VIII

Všetko podstatné sa udialo ešte pred východom slnka. Bobry požierali padlé konáre vo vode tak ako vždy. Vydra sa ukázala trochu priskoro. Ešte nebolo dosť svetla. Dôležité ale je, že chodí pravidelne. Znamená to, že rameno je jej revírom. Že ním len neprechádza. Poslednou vecou, ktorá stojí za zmienku je fakt, že mladé rybáriky už vyleteli z dutiny. Mama ich učila loviť a sem tam ich prikrmovala. Korisť ale nedostali zadarmo. Mama robila motivačné drahoty.

Vydra riečna

Bobor vodný rozoberá do vody spadnutý topoľový konár.

Mladé rybáriky vyleteli z hniezda. Mama lovila malé rybky spolu s nimi ešte niekoľko dní  a naďalej ich prikrmovala.

BISKUPICKÉ LUHY VII

Po ranných foto sedeniach som ešte pokračoval v prieskume ostatných častí ramena. Tie sa nachádzajú bližšie k civilizácií a sú ľahšie dostupné. Sú preto v horšom stave. Vplyv rybárov a výletníkov je tam viditeľnejší. Domorodci mi opisovali, že počas covidu parkovalo pri závore aj osemdesiat áut. Teraz sotva dve tri.  Veľmi rýchlo som sa vrátil späť. Ozajstná divočina je len na okolo. Popínavé liany navodzujú atmosféru ozajstnej zeleno zelenej džungle. Pri vode sa konečne po všetkých tých jeleňoch ukázala laň. Bobry nesklamali a na záver sa za plného svetla predviedla aj vydra. Na pár sekúnd a zase zmizla. Však ona si na mňa zvykne.

Stehlík pestrý

Strnádka žltá

Glezg hrubozobý

Prvá laň. Bolo prekvapivé, že v prvých dňoch mi pred objektív chodili len jelenie býky.

Vážka rybničná

Bobor vodný

Vydra riečna

Na pár sekúnd ale počíta sa.

Rybárik riečny