blog

blog

piatok 23. februára 2018

NAD ZDOCHLINOU JELEŇA II

Podľa chovania sa kŕdľov Krkavca čierneho v predvečerných hodinách, kedy sa zlietavali na blízko nocovisko, je ich počet v doline Sanu vysoký. Podľa ich chovania sa cez deň sa dá veľa prečítať o tom čo sa v lese udialo. Fakt, že sledujú veľkých dravcov a využívajú ich schopnosť uloviť korisť je známa. Počas troch dní, čo som čakal na vlka, odlietavali nevedno kam aby opätovne prichádzali. Drvivá väčšina z nich ale bola preč celý deň. Sotva desať ich zostalo pri našej zdochline. Okrem toho, že sa kŕmili, bolo možné pozorovať, že sa pomaly ale iste blíži hniezdna sezóna. Vzdušné súboje samcov alebo už svadobné lety párov dávali tušiť, že ide v ich svete o veľa. Niektorí boli ešte ďalej. Oberali vetvičky na stavbu hniezda a zbierali vyšklbané chlpy z tela jeleňa na jeho izoláciu.




 

















Krkavec odlamoval viacero vetvičiek. Niektoré z nich mu ale neboli dobré. Na stavbu hniezda bral len niektoré.
 Tepelná izolácia hniezda musí byť.

Ešte aj deň po mojom odchode pred kryt vlky neprišli. Až na piaty deň sa podarilo nafotiť. Boguslaw Kowalczyk mi poslal dve fotky. Oral skalného a Vlka dravého, ktorí prišli k jeleňovi. Z jeho dovolením môžem uverejniť nasledujúce fotky. Beriem to ako motiváciu na budúce.


streda 21. februára 2018

NAD ZDOCHLINOU JELEŇA

Vlky sa počas troch vyhradených dní pred kryt nedostavili a tak boli pre mňa najväčšou atrakciou Myšiaky hôrne. Celkom slušne im asistovali straky a krkavce. Smrť jedného je pre druhého život. Ako prvé prišli na návnadu straky. Nedokázali však otvoriť hrubú jeleniu kožu. Potom prileteli myšiaky. Posedávali už hodnú chvíľu na okolitých stromoch. Potrebovali sa presvedčiť, že je dolu bezpečne. Potom postupne zlietavali k zdochline. Zakrivenými zobákmi dokázali otvoriť kožu a trhať mäso. Krkavce prileteli nakoniec, keď už myšiaky so svojimi zobákmi obnažili svalovinu jeleňa. Pri kŕmení bolo vidieť, že medzi vtákmi panuje určitá hierarchia. Žralo sa pekne porade. Najprv najsilnejší jedinci. Len straky si z toho veľa nerobili. Kľudne myšiaka potiahli za chvost aby ho znervózneli a dostali sa aspoň na sekundu ku zdroju mäsa. Keď bol nad otvorenými ranami najsilnejší myšiak, pekne si rozprestretými krídlami kryl svoj obed. Nikoho k nemu nepustil. Až na výnimku, keď priletel ešte väčší alebo starší kus. Vtedy sa strhla bitka na krídla a pazúry. Nezriedka došlo aj k výmene pozícií. Keď si miesto udržal na čas, keď sa dokázal nasýtiť, sám odletel na blízke stromy. Tam si očistil zobák a pazúry a znovu čakal na svoju príležitosť. V zime dravce šetrili energiu. Nelietali hore dolu sem tam. Takýto zdroj potravy treba využiť opakovane.