OZRUTY

Keď ide pri spoločných poľovačkách divej zveri o život, tak ide o všetko. Môže sa stať čokoľvek. Môže dôjsť k zraneniu a dokonca aj k smrti. To platí nielen pre zver či lovcov ale aj pre poľovné psi. Aby boli havkáči pri plnení svojich úloh čo najlepší, musia samozrejme trénovať. Vo Vrátnej doline sa nachádza výcviková obora, v ktorej sa nachádza šesť tréningových diviakov. Dobre živené zvery obalené tukom a zimnou srsťou pôsobia mohutne. Vysoko cez sto kilo a ostré kly. Chudák pes - durič, ktorý musí za nimi vbehnúť do húštiny a posnažiť sa vytlačiť ich von. 

SRNČIA NA HORIZONTE

Doznievajúca zima bola tvrdá len vo svojej druhej polovici. December a január sa na zimné mesiace len pretvarovali. Za to február a na prekvapenie aj polovica marca ukázali ako na to treba ísť. Na nízke teploty je zver evolučne adaptovaná. V zásade jej nevadia. To zmrznutá zem a vysoká snehová prikrývka zvieratám znemožňuje prístup k bežne dostupným druhom potravy. Prikrmovanie im výrazne pomáha prežiť zlé časy. V najtvrdších časoch zvieratá na auto s kŕmením doslova čakajú. Plachosť sa stráca. Také bolo aj toto fotenie. Stačilo nasypať vedro kukurice medzi krtince a nacvičený reflex sa prejavil aj keď už nemrzlo. O chvíľu srnčia zver vyšla z mladiny presne tak ako mi to Jaro - miestny znalec popísal. Pršalo. Zaľahnúť sa nedalo. Krčil som sa za stromom a stláčal spúšť. Srnce a srnky pokojne vyhľadávali nasypané kŕmenie. 

Srnce nešli ku kukurici priamo. Kopírovali zmijovku. Chvíľu bežali vpravo, chvíľu vľavo. Neomylne však prišli na to pravé miesto. Mal som ich na horizonte s nízkou oblačnosťou za chrbtom.

Keď som sa v cvakaní veľmi rozpálil, tak si ma niektorý z nich premeral lepšie. Ale len na pár  sekúnd. Hneď pokračoval ďalej.

V tomto momente zbadali srnca bežiaceho priamo k nim. Nepristavil sa. Pokračoval v šialenom tempe ďalej svojim smerom. Niečo ho vyľakalo. Samozrejme sa poplašili aj ostatné a odbehli spolu s ním do lesíka odkiaľ prišli. Práve včas. Bol som už kompletne premočený a tak som to odpískal.

Posledný pohľad a boli fuč.

VSTÁVAJ JAZVEC

Sotva desať metrov od turisticky exponovaného chodníka sa nachádza obývaný jazvečí hrad. Podľa stôp sa jazvec zobudil zo zimného spánku ešte v čase keď mal dom pod snehom. Odmäkom mu doň začalo zatekať. Ako dni išli a sneh sa topil viac a viac, hromadil blatovú horu rovno pred vchodom. Fotopasca ukázala, že pracoval len v noci. Naučil sa vyhýbať sa prechádzajúcim psíčkarom a cyklistom. Pred spodným vchodom vyrástla kopa mokrého blata. Iná situácia bola pred horným vchodom. Tam sa hromadila kopa peknej suchej hliny. 

Zatekanie znamená domov v blate.

 Zábery z fotopasce.

Hora mokrého blata vytvorila vyššiu hradbu pohľadom od chodníka.

Suchá hlina svedčí o tom, že jazvec vie ako si poradiť s problémom.

Po dlhom zimnom spánku je jazvec extrémne vychudnutý. Nadišiel čas pekne sa vykŕmiť. Podniká dlhé výlety do okolia a snaží sa nájsť niečo pod zub. Sneh sa už úplne stratil a zem rozmrzla. Určite niečo nájde.