V BIESZCZADOCH JE MOŽNÉ NAOZAJ VŠETKO

Jedľovo bukové karpatské lesy nad hlavou ma vťahovali do seba. Prišiel ale čas ísť domov. Ďaleko na okraji lúky vykukla líška a nad hlavou mi preletel myšiak. V tráve naokolo pobehovali drozdy. Balil som si veci do auta. V tom som si všimol, že mám dve minúty neprijatý hovor od Boguša. "Niekto" mi vypol zvonenie. Intuitívne som pozrel k jeho domu. Videl som ako vyberá foťák z auta a beží do svahu. Skočil som do motora a presunul sa bližšie. Tiež som zobral foťák a bežal za ním. V hlave mi hlodal červík, že mi tie dve minúty budú chýbať. 

Nesmelý lišiačik sa nechcel ukazovať. Na rozdiel odo mňa vedel veľmi dobre aké nebezpečie sa v okolí pohybuje.

 

Myšiak hôrny

 Drozd plavý

 Drozd čierny

Vybehol som s vyplazeným jazykom do prudkého svahu. Pľúca nestíhali. Boguša som stratil z dohľadu. Len som tušil, ktorým smerom by mohol byť. V tom som zbadal vlka. Pozeral na mňa z asi sto metrovej vzdialenosti. Vymenili sme si pohľady a zopár fotiek. Otočil sa a kráčal späť. Modlil som sa aby nezmizol v lese. Zastavil sa a pozeral niekde doľava. Tam bol určite Boguš. Pobehol ešte vyššie a pridal sa k svorke. Práve mi vchádzali do zorného poľa. Pokračoval som vo fotení. Neveril som vlastným očiam. Svorka na dosah a mimo krytu.

 Prvý pohľad zoči voči. Zblbnutý Karkulkou a Holywoodom som čakal či ma zožerie.

Našťastie ma nechcel zožrať a čo bolo oveľa dôležitejšie ani neutekal.

 Pohľad na Boguša.

 Pohľad na mňa.

 V tomto momente som videl, že to nie je samotár ale že nás prišiel pozrieť spolu s druhmi.

 Z lesa vyšla celá svorka.

Kontrolovali situáciu. O mne samozrejme vedeli. Pozornosť venovali  aj Bogušovi. Dostali sme ich do klieští a zneistili sme ich. 

Posledný pohľad.

Vyhodnotili nás ako hrozbu a stratili sa v lese.  

Pripojil som sa k Bogušovi. Je pravdepodobné, že som mu svojim dvojminútovým oneskorením pokazil fotenie. Boguš totiž už sedel na mieste a čakal na nich. Možno by dostal viac času. Škoda preňho a zároveň neuveriteľné šťastie pre mňa. Stačilo pár minút navyše a už by som sedel v aute cestou domov.

Snažili sme sa oblúkom prísť ešte na ďalšie miesto, kde by sme mohli vlky ešte raz stretnúť. Nestalo sa tak. Bolo to absolútne nečakané stretnutie. O to viac som z toho užasnutý. V Bieszczadských lesoch je MOŽNÉ ÚPLNE VŠETKO.

VYDRA RIEČNA II

Pred tromi dňami sa mi podarilo urobiť tri fotky vydry. Mrzelo ma, že sa už neukázala a tak bola výzva na svete. Nechcel som premeškať vhodný okamih a tak som radšej prišiel skôr. Na puntičkársky presného bobra by stačilo prísť o dve hodiny neskôr ale vydra je dravec a tak sa aj chová. Nepredvídateľne a oportunisticky. Mal som dosť času pozorovať kačku ako vyhrýzla tretinu kmeňu stromu. Hrala sa na bobra. Tiež som si obzrel genetický pagáč plný malých žubrienok. Fascinujúca stratégia upiecť koláč zo slizu a nechať ho zgelovatieť. 

Samozrejme, že to vyhrýzol bobor. Kačka len skúšala ale nešlo jej to.

Po skokanoch už nebolo ani stopy. Žabí sliz sa premenil na veľký želatinový pagáč plný tisícov vajíčok s malými žubrienkami. Je to len tri dni od nakladenia a už je v huspenine vidieť nový život.

Čakal som dlho. Už som to chcel zabaliť, keď sa na hladine zjavili vlnky. Bobor, bola moja prvá myšlienka.  Bol však príliš svetlý. Bolo jasné, že je to Vydra riečna. Plávala hore dolu po jazierku. Očividne tam bola doma. Dvakrát sa mi stratila z dohľadu. Vždy na tom istom mieste. Som presvedčený, že tam má brloh. Hneď vedľa bobrieho hradu. Tri návštevy bobroviska a tri pozorovania vydry. Musí tam byť doma. Škoda len, že sa držala na vzdialenom kraji jazierka. 

Padla tma, ide sa spať. 

GÓRNY SAN 2 III

Kedysi dávno. V dobe, keď som navštívil Bieszczady po prvýkrát, mi človek z www.carpatica.net opisoval možnú budúcnosť oblasti. Vtedy som si pomyslel, že opisuje len sen. Na území Ukrajiny, Poľska a Slovenska by jedného dňa mohol byť obrovský nadnárodný park. Obdoba amerického Yellowstonu. Fotografie, na ktorých bizóny a medvede pobehujú po cestách troch štátov Montany, Idaha a Wyomingu pomedzi autá a domy sú všeobecne známe. Vtedy som samozrejme ešte netušil ako blízko tento sen môžem snívať naozaj. Šoférujem si tak samochod po bieszczadských cestách a zrazu mi do cesty vkročí zubor. Potom druhý. Tretí. Celé stádo Górny San 2. Neprebiehali. Pokojne kráčali. Iné sa pásli na tráve v okolí cesty a iné v blízkom lese. Boli v pohode. Najprv som fotil cez okno. Potom som otvoril dvere. Neskôr aj vystúpil. Zubry nereagovali. V polovici fotenia sa pri mne pristavilo auto pohraničnej stráže. Už som myslel, že zase budú chcieť doklady ale nechali ma tak. Videli, že nie som pašerák alebo prevádzač. Pomaly sa stmievalo. ISO rástlo do výšin a tak som to odpískal. Počas jazdy do domku s noclegom som sa škeril okolo celej hlavy. Práve som prežil spektakulárny zážitok.