V diaľke sa na lúkach sa pásli nejaké lane. Videli ma už z diaľky. Nedali sa obísť. Musel som ísť rovno k nim. Keď som prekročil hranicu tolerancie tak si ich jeleň zahnal do lesa. Musel som doň vkročiť tiež. Na okraji lesa sa pohybovalo množstvo danielov. Pomaly menia srsť na zimnú. Už im začínajú hrubnúť a sivieť krky. Daniele ale prídu na rad až o mesiac. Teraz ma zaujímali rujné jelene. Ručanie bolo počuť zo všetkých smerov. Ako som sa vnáral do lesa hlbšie a hlbšie, niektoré z nich sa prišli na mňa pozrieť. Nemal som tendenciu dôkladne sa kryť. Len som sa prechádzal a pritajoval za kmene stromov. Poväčšine to boli osamelé jelene bez laní. Hlavne mladé kusy boli pokorne ticho a moc na seba neupozorňovali. Tie väčšie ručali ako sa patrí v nádeji, že nejaká laň na nich bude zvedavá. Až vo vyšších polohách som našiel dominantné jelene s menšími alebo väčšími čriedami laní. Vďaka zmene ich správania to nebolo až také ťažké. Je zaujímavé sledovať ako ich hormóny zblbnú. Až tam som mohol pozorovať ako to chodí v jednom z najpôsobivejších divadiel v našej prírode. Blogy budú nasledovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára