Pobyt vo Vysokých Tarách bez vychádzky do vysokých polôh by sa mi ani nerátal. Vďaka ochranárskym reguliam je množstvo z nich v zime nemožných. Mlynická dolina je prístupná len po vodopád Skok. Výsledok ranného prieskumu pred výletom do nej pôsobil dojmom ako z učebnice marketingu. Prekrásne slnečné počasie, týčiace sa končiare a na nich sneh a ľad, príjemná teplota. Nedalo sa inak, len vyraziť. Stúpanie do doliny je pohodové. Človek sa nemusí ani spotiť. Cestou bolo možné vidieť množstvo strák a aj orešnica sa ukázala. Zopár hýľov oberalo jarabinu a sýkorky všetkých druhov poletovali po ihličnanoch. Ukázala sa aj veverička. Prvá hodina ešte zodpovedala kampani. Potom sa to ale výrazne zmenilo. Prišli mraky a zdvihol sa vietor. Skôr víchor. Miliardy snehových vločiek bránili v postupe k sezónnej uzávere. Za vodopád, skôr ľadopád Skok sa už ísť nedalo. Podmienky neboli zlučiteľné so životom. Kamzíky to našťastie pochopili a zdržovali sa v okolí zákazovej tabule na oboch stranách doliny. Vyhľadávali vyfúkané stráne, kde vytŕčala zo snehu žltá tráva. Nebolo to moc na fotenie. Málo svetla a množstvo snehu. Spolu som ich napočítal 14. Pekné číslo.
Vysoká 2547 m.n.m.
Kriváň zo Soliska
Mlynická dolina a nad ňou Štrbský štít
Vodopád Skok
Straka čiernozobá
Veverica stromová
Sýkorka bielolíca
Hýľ lesný
Orešnica perlovaná
Sýkorka chochlatá
Brhlík lesný
Plazivá oblačnosť prekvapila bez varovania.
Kamzík vrchovský tatranský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára