Na jednom z bočných hrebeňov nad Hornou Hriňovou sa nachádza jaseňový hájik. Medzi riedko stojacimi stromami rastie svieža zelená tráva. Miesto leží medzi rúbaniskom a hustým lesom. Je úživné a dá sa v ňom aj ukryť. Asi preto je hodne navštevované divou zverou a bude asi aj fotografmi. Výhľad je tam totiž úchvatný. Ráno, ešte pred svitaním sa na hrebeni objavil diviak. Mrzutec vôbec nespolupracoval. Ani raz poriadne nezdvihol hlavu. Len žral a žral. Potom sa strhol a zmizol. So stúpajúcim slnkom sa objavili drozdy a ďatle. Príjemná zmena k všade prítomným pinkám a sojkám. Mladé jelene mi cez deň prebiehali po pravej ruke oboma smermi. Pravdepodobne tam majú chodník. Popoludní bolo neskutočné teplo. Možno aj tridsaťpäť stupňov. Aj napriek tomu prišli dva staršie exempláre. Parohy mali v lyku. Zdržali sa pol hodinu. Neustále nasávali vzduch. Cítili človečinu. Nikde však nikoho nevideli a boli z toho zmätení. Dôležité je, že neodbehli. Podvečer prišla medvedica. Pekná. Veľká. Asi tak 150 kg. Srsť už trochu strácala. Pomotala sa, pozrela do objektívu a odišla. Neskôr sa objavil ako čerešnička na torte statný jeleň. Znova na pravej strane. Ten mi však šancu nedal. Stihol som dve fotky a odkráčal preč. Slnko zapadlo a vzduch sa pomaly ochladzoval. Mohol som dúfať, že sa vyspím.
Diviak lesný
Myšiaky hôrne
Drozd kolohrivý
Tesár čierny
Drozd čierny
Jeleň hôrny
Drozd trskotavý
Medveď hnedý
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára