Počas celého roku sa oriešky pohybujú v spodných častiach lesa. Poletujú z miesta na miesto v podraste, v kroví či v drevorubačmi zanechanými kopách haluziny. Je to náš najmenší vták. Váži len deväť gramov. Nie je však len tak hocijaký vtáčik. Má dve obdivuhodné vlastnosti. Jedna je, že v zime nocuje spolu viac orieškov. Obsadia vtáčiu búdku alebo dutinu po ďatloch. Bolo objavených aj dvadsať kusov pohromade. Nahrádzajú tým svoju malú telesnú hmotu a zvyšujú šancu prežiť mrazivé noci. Nie vždy sa to podarí a straty bývajú vysoké. Po zime ale uplatní druhú fintu. Viacero hniezd stavia iba samec a potom nane hlučným spevom vo vysokých korunách stromov láka samičky. Čítate dobre. Samičky. Časť samcov totiž má naraz dve aj tri samičky. Idú aj " život položiť " aby v dvoch znáškach ročne straty zo zimy nahradili. Napriek tomu, že je náš najmenší, hlas má jeden z najsilnejších. Prerezáva les ako žiletka. Dobre spolupracuje s nahrávkou. Veľmi rýchlo však stráca záujem. Keď sa presvedčí, že na blízku nie je sok, odlieta. Je nutné fotiť rýchlo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára