DUNAJSKÉ LUHY XV

Prišiel jún a voda neklesala a neklesala. Stále nebolo možné prejsť "v zime bežne schodnými" brodmi. Nepomáhali ani rybárske prsačky. Nezostávalo nič iné len hľadať nové možnosti suchou nohou. Veľakrát to znamenalo vrátiť sa späť lebo sa nedalo prejsť cez vodu, ktorú som pri výbere trasy na satelitných snímkoch. Aj napriek tomu sa nejaké možnosti v hustom lese vyskytli. Nejaké vtáky samozrejme. Srnčia a vysoká zver sa trúsila lesmi už len osamote. Maximálne v dvojici. Doba veľkých čried skončila. Srny a lane sa izolujú v snahe ochrániť čerstvo narodené mláďatá a samce sa bezstarostne túlajú. Striehol som tiež na brehu ramena. Medzi kameňmi na protiľahlom brehu sa objavil bobor. Ťahal si do nory raňajky. Vetva mu zavadzala. Bojoval s ňou v silnom protiprúde. Preliezal práve jeden z kameňov, keď sa pod ním rozbúrila voda. Nevedel som čo sa deje. Až doma na monitore som zbadal veľkú rybu s drobnými šupinami. Konzultoval som to s rybármi a mohol by to byť Boleň dravý. Asi sa tam schovával za tým veľkým kameňom. Šetril sily a striehol na prípadnú korisť. Bobor, čo mu skočil na hlavu sa mu asi moc nepozdával.

Jeleň hôrny

Nutria riečna

Volavka popolavá

Strnádka žltá

Zrážka Bobra vodného pravdepodobne s Boleňom dravým.

Dudok chochlatý

Slávik krovinový

Ďateľ veľký

Srna lesná

Myšiarka ušatá