Obrovské množstvo opadaného lístia pokrylo hladinu slepého ramena. Reflexie od kľudnej vody sa stratili. Tak ako som do tej doby preferoval bezvetrie, od tohoto fotenia by som bol vďačný za vietor, ktorý by lístie odpratal niekam za ohyb. Keď prišla k brehu laň s mladým jelenčekom, tiež sa jej do vody nechcelo. Nevidela na padnuté kmene stromov. V polovici toku sa zháčili. Laň sa otočila a plávala smerom ku mne. Asi narazila na kmeň stromu a nechcela ho preskočiť naslepo. Riskovať tým zranenie keď o nič nešlo. Zvolila bezpečnejšiu cestu. Oboplávala ho. Cesta, ktorú zvolila nebola o nič lepšia. Aj tam trčali z vody samé konáre. Nejako sa im to ale podarilo. Na druhom brehu sa otriasli a zmizli v húštine.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára