Pri ceste zo Skalnatej na Zamkovského chatu sme prechádzali po tatranskej magistrále. Mimo zimu je to ľahká trasa dolu kopcom. Avšak v zime sa podmienky menia. Upravený meter široký skalnatý chodník je pod vrstvou snehu a ľadu. Keby nebola prešľapaná stopu široká cestička, bez mačiek by sme sa skotúľali do údolia. Z fotiek je vidno, že je kam padať. Veľký rozdiel bol medzi slnkom osvetlenými pasážami, kde bol sneh mäkký a poddajný a medzi zmrznutým snehom a ľadom v tieni, kde sa to šmýkalo jedna radosť. Jednoznačne by sa nám zišli protišmykové návleky na boty.
Nemusia to byť hneď mačky ale stačí niečo podobné ako toto. Na trhu je v ponuke viac druhov
V proti svetle je vidieť ľadový charakter povrchu.
Niektoré uhly sú impozantné. Fero skoro odtrhol stromček ako sa snažil udržať na svahu pri fotografovaní. Stačil väčší záklon a letel by.
Keď sme sa dostali na úroveň lesa, vydýchli sme si. Chodníky sa rozšírili.
To sme ale ešte nevedeli, že na niektorých nižších miestach to bude ešte horšie. Skialpinisti stúpajúci na lyžiach s tulenními pásmi do vyšších polôh, vyhľadili chodníky na čisté zrkadlo. Mohli sme zostupovať len po ich úplnom okraji. Skôr to bolo už na neupravenom svahu. Zišli by sa aj palice na Nordic walking. V zime doporučujem.
Vyzerá to smiešne. Ale nie je.
Na úrovni Veľkej studenej doliny a postupom času ako slnko zosilnelo to už bolo v pohode.
V zásade netreba podceňovať tie naše malé Tatry. Dochrámať a skapať sa dá aj v nich.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára