Zber jeleních zhodov ako hobby na jar každého roku je pre množstvo chlapov doslova vášeň. Dalo by sa povedať, že je to ilegálny národný šport v zalesnených oblastiach. Zárobku chtiví si neodpustia žiadnu príležitosť prehľadávať lesy aby našli pohodené parohy. Pre prvú časť z nich je to len čistý biznis. Za kilo parohu platia totiž nákupcovia až 20 euro. Paroh na obrázkoch tak stojí zhruba stovku. Druhá časť parohárov sú zberatelia. Desiatky rokov zhromažďujú tri stovky parohov niekde na povale a tešia sa ako malé deti aj na ten tristoprvý. Príslušníci oboch skupín sú z hľadiska zákona kriminálnici. Zber zhodov je bez povolenia autority klasifikovaný ako pytliactvo. Ešte zvláštnejšie bolo, keď som si od niektorého z nich chcel požičať paroh aby som ním ozvláštnil fotky. Nenašiel sa ani jeden, ktorý by mi bol ochotný požičať nejaký. Aspoň malý. Čo by aj bezcenný. Všetci krútili nosom ako keby som si chcel požičať manželku. Bol som šokovaný. Musel som preto požiadať profesionála. Ten nerobil problémy. Rovno mi dal do ruky taký čo dosahuje zlaté hodnoty. Keby mal pár a bol by na lebke, bola by to excelentná trofej.
Verte neverte, taký zberač parohár nevie na čo sa má na tomto obrázku pozerať. Medveď je atrakcia ale parohy sú parohy. Určite by chcel vedieť kde ležia. Či som ich zobral alebo či sú ešte tam.
Naopak rovnako ako pre mňa ani pre medveďa nemajú žiadnu hodnotu. Ráno prišiel ako prvý. Len paroh odsunul a pokračoval v činnosti, ktorá sa mu pozdávala viac. V kŕmení. Zdržal sa len krátko.
Ani lišiak sa parohom nevenoval. Podrobne preskúmal celú lúku. Zdržal sa viac ako hodinu. Pozeral pod každý kameň a za každý stromček. Parohy boli preňho smetie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára