Podvečer to vyzeralo lepšie. Aspoň teda svetelne. Slnko som mal za chrbátom, pred sebou tri ostrovy. Fotografoval som vodné vtáky. Zrazu sa na ostrove vpravo objavila srnka. Okusovala listy z kríkov rastúcich priamo na brehu ostrova. Čas od času sa pozrela mojim smerom. Asi vedela o fotografoch sedávajúcich na protiľahlom brehu. Potom vkročila do vody a prechádzala na stredný ostrov. Už som sa začal obávať, že sa mi tam stratí, keď sa zrazu zvrtla a začala brodiť priamo na mňa. Asi sa jej nechcelo vkročiť do hlbšej vody. Poznala cestičky na prebrodenie tak aby si nenamočila ani členky. Už bolo jasné, že o mne nevie. Pomaly mi vypĺňala hľadáčik. Už bola takmer pri mne. Prešla okolo mňa sotva na desať metrov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára