Horné fotografie sú z obdobia tesne po vyliahnutí mláďat. Boli ešte malé a nedokázali zdvihnúť hlavu natoľko aby ich bolo zdola vidieť. Obaja rodičia sa podieľali na vyhľadávaní potravy a aj na kŕmení. Bolo teplo a tak ich už rodičia nezahrievali. Len zháňali malé zelené húseničky. Také aby sa im zmestili do malých hrdiel. Po nakŕmení obja rodičia vyskočili po hlave z hnieda a efektne roztiahli krídla až keď boli meter pod hniezdom. Prvý krát som videl hlavičky mladých až na siedmy deň. Z fotiek nižšie sa mi zdalo ako keby boli ešte slepé. Hlavy im boli ťažké a tak si ich na moju radosť občas preložili cez okraj hniezda. O pár dní neskôr sa už aktívne dožadovali potravy. Ako rástli, hlavne otec im prinášal obrovskú korisť. Veľké kobylky a lúčne koníky. Úplne dole sú fotky z posledného dňa v hniezde. Najsilnejšie z detí už z hniezda vyleteli. Ostal tam len posledný. Srdcervúco vypiskoval ako opustená sirota.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára