Tentokrát aj s mamou. Už po niekoľký raz sa mi pred objektív dostalo jedno líšťa. Hralo sa. Zdalo sa zatúľané alebo žeby len samo a bez súrosencov vybehlo zpod improvizovaného brloha pod kmeňmi práve vyťažených smrekových kmeňov? Odpoveď prišla prakticky okamžite. Ukázala sa mama líška. Vyzerala zbedačené. Šedivú zimnú srsť mala len na polovici tela. Chvost mala zdevastovaný a nohy už mala ryšavé ako sa na leto patrí. Nepriniesla nič k zjedeniu. Len si ľahla. Líšťa pribehlo a začalo po nej liezť. Dlho jej to nevydržalo. Vstala a prešla k iným brvnám. Dieťa ju následovalo ale na pol ceste si to rozmyslelo. Mama bola asi v tom, že ide za ňou. Keď prešla "za roh", obzrela sa a potomok nikde. Musela sa postaviť prednými nohami na jeden z kmeňov aby na líšťa videla. To sa už zase hralo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára