Pokračovali sme v stúpaní hore Račkovou dolinou. Slnko pražilo ostošesť. Mali sme len krátky čas kým sa vzduch rozvlní stúpajúcou vlhkosťou. Z vrcholcov stromov na nás dozerali krivonosy. Smrekové lesy vystiedala kosodrevina, alpínske lúky a skaly. Medzi nimi sa pohybovali bezdetné lane Jeleňa hôrneho. Nikde sme nevideli jelenie býky a jelenčatá. Z vysokých polôh schádzali lane nižšie. Neponáhľali sa. Pásli sa, polihovali a prežúvali. Vždy si k tomu našli tienisté miesto niekde pod skalou alebo v kosodrevine. Keď dosiahli hornú hranicu lesa, vnorili sa doň. Bez známok pohybu, bez hluku sa presunuli na dno údolia a popri potoku zišli do chladnejších lesov.
Krivonos smrekový
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára