Sedel som v kryte. Vždy očakávam príchod zvierat z lesnej pasáže na pravej strane. Nebol som prekvapený, keď sa zjavila veľká čokoládová chlpatá hlava. Medveď sa najprv presvedčil, či je na otvorenom priestranstve bezpečno a až potom vyšiel. Na moje sklamanie sa zdržal len asi dve minúty. Bolo to krátko ale čo človek narobí. O štvrť hodinu sa na tom istom mieste ukázal prekrásny žbik. To je po poľsky Mačka divá. Asi samička. Mala jemné črty tváre. Také dievčenské. Tiež sa zdržala dve minúty. V prípade tak plachého tvora, to bol dlhý, priam nekonečný čas. Stihol som urobiť takmer dvesto fotiek. Plynutie času je konštantné ale jeho vnímanie relatívne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára