Veľkým prekvapením bolo, že len dva týždne po poslednej návšteve na ramene už neboli žiadne volavky. Niekde inde musela byť nejaká bombastická potravná ponuka. Nejaká polo vysušená depresia plná rýb a žiab, ktoré nestihli odísť s vysokou vodou. Lipót už nebol v kurze. Ešte, že tam boli Potápky chochlaté. Tie sa divoko rozmnožujú od jari až do jesene. Na fotkách dolu sú čerstvo vyliahnuté mláďatká voziace sa na maminom chrbte. Mali problém prevziať si od otca malú rybku. Ešte boli nemotorné. Potrava im zo zobákov vypadávala do vody. Trpezlivý otec len rybku znovu uchopil do zobáku. Napravil ju do polohy vhodnej na odovzdávku a zase ju ponúkol potomkovi. Tomu rybka znovu vypadla. Takto to bolo stále dookola. O kus ďalej bola iná rodina. Mláďatá sa už samostatne potápali. Mama ich prikrmovala. Otec sa neukázal. O ďalší kus lovilo iné mláďa. Už opustilo mamu, no do života mu chýbalo už len nové preperenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára