Počas úplne bežného a ničím výnimočného rána v mojom kilometri som si všimol srnca. Nemal tendenciu utiecť. Bol zvedavý. Nehýbal sa. Príčina odpočívala sotva dvadsať metrov od neho. V lístí tam ležala a prežúvala pekná srnka. Fotil som oboch už asi polhodinu keď sa srnka postavila a odkráčala medzi stromy. Srnec to bral ako výzvu. Trochu jej pokurizoval a hneď sa začali páriť. Mal som iba 800 mm objektív s clonou f11. V lese bola tma a tak som sa obával čo mi povie doma monitor. Milenci si zase políhali. Prežúvali a tolerovali ma. Bolo jasné, že úroveň hormónov v krvi im zmenila správanie. Po ďalšej polhodine sa srnka zase postavila a srnec to znovu skúsil. Súhlasila a ja som videl druhé párenie. Bolo mi jasné, že si musím ísť domov pre svetelný objektív.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára