Našťastie si horské kozy zriadili škôlku hneď za Derešmi. Nemusel som chodiť ďaleko. Išiel som po hrebeňovom chodníku. Pomaly. Obzeral som známe miesta. Turisti ma predbiehali. Ukázalo sa, že si všimli objektív na mojom pleci. Obišiel som jednu skalu a hneď som si všimol, že trojica predomnou mávala rukami ako na prvého mája. Posunkami ma volali a ukazovali dolu pod hrebeň. Bolo jasné, že sú tam. Hneď som ich zbadal. Asi osem malých kamzíčat sprevádzalo o niečo menej kamzíčich mám. Presúvali sa. Našťastie nie ďaleko. Našli si miesto a políhali si. Kým prežúvali aj ja som si našiel miesto. Aby som na nich dobre videl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára