Bol začiatok prechádzky lesom a už ma bolel krk. Strnádka, drozd a vlha sedeli na vrcholcoch stromov. Aj veverička v korune obrovského dubu spala až pod vrcholom ako v perinke. Ustlala si na mäkkom machu. Očividne si to užívala. Chcel som vedieť ako to dopadne. Či vyskočí ako strelená a odbehne alebo sa bude zobúdzať postupne. Prvé ranné lúče ju nakoniec zobudili a ona sa vôbec nikam neponáhľala. Prevaľovala sa zo strany na stranu. Preplazila sa o pol metra ďalej po konári. Asi odtiaľ mala na les a na mňa lepší výhľad. Sedeli sme teda spolu a kochali sa. Priletel ďateľ a sojka. Prešla okolo aj srna a veverička sa stále nehýbala. Napokon sa ale rozhodla, že je čas vstávať. Našla si pohodlné miesto a začala si čistiť kožuch. Veľkú pozornosť venovala chvostu. Slúži ako padák. V dobrom stave jej môže zachrániť život. Len na chvíľu som sklopil zrak a bola preč. Niekde sa mi schovala. Keď tú rannú hyguenu videl mladý srnček, nechcel sa nechať zahanbiť a ukázal zopár krkolomných čistiacich polôh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára