Nielen v korunách stromov sa dá nájsť život. Prakticky stále musím pozerať aj pod nohy. V opadanom lístí alebo v porozhadzovanom mŕtvom dreve sa vždy niečo ukrýva. Prvú ropuchu tohoto leta som videl v pazúroch myšiaka. Tá na fotkách dolu len druhá. Zaujímavé bolo, že mala kožu úplne suchú, ztvrdnutú a drsnú. Nie ako sa na žaby hodí. Presne zapadala do opadaného lístia. Kamufláž bola dokonalá. Keby sa nepohla, nenašiel by som ju. Takisto dobre sa schovávali aj srnec a srna. Medzi kmeňmi stromov a popadanými konármi sa ich ryšavá srsť strácala. Fľaky slnečného svetla presvitajúceho hustými korunami už len dokonali optický klam, v ktorom sa ťažko hľadá čokoľvek čo sa nehýba.
Ropucha bradavičnatá
Drozd plavý
Veverica stromová
Srnec lesný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára