Pri tejto obchôdzke naopak nebol nič tak ako vždy. Chodil som už dlhšiu dobu po známych miestach a nič. Až keď som sa vracal domov, doslova narazil do mňa párik roháčov. Nepozerali kam letia. Videli len jeden druhého. Potom mi skoro zpod nôh vyletel Myšiak hôrny. Odletel asi štyridsať metrov a tam si sadol na konár. Videl som, že má niečo v pazúroch ale nedokázal som to identifikovať. Až monitor mi prezradil, že to bola ropucha. Veverička a celkom slušný daniel mi nedali veľa šancí. Okamžite odbehli. Už skoro pri aute som si všimol malé srnča. Vedel som, že musím byť opatrný. Mama srna ležala určite niekde blízko. Nedarilo sa mi ju nájsť. V snahe nájsť lepší výhľad som ju zdvihol. Našťastie mi pred útekom postála na dve fotky.
Roháč veľký
Sýkorka hôrna
Strnádka žltá
Ďateľ prostredný
Slávik červienka
Myšiak hôrny s ulovenou ropuchou.
Veverica stromová
Daniel škvrnitý
Srna lesná
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára